Chlieb náš každodenný

Niekoľkým lovcom búrok sa podarilo natočiť videá a urobiť fotografie dúhy vedľa tornáda. Na jednom videu sa dlhé stonky pšenice na poli skláňajú pod silou víriaceho vetra. Na pozadí sivej oblohy zažiari nádherná dúha a dotkne sa tornáda. Na inom videu stoja na okraji cesty náhodní diváci a pozorujú nehybný symbol nádeje vedľa krútiaceho sa lievikovitého oblaku.

V Žalme 107 žalmista ponúka nádej a povzbudzuje nás, aby sme sa v ťažkých časoch obrátili k Bohu. Opisuje, ako boli niektorí uprostred búrky a „ich múdrosť bola v koncoch” (v. 27). „Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyviedol z úzkostí“ (v. 28).

Boh rozumie, že pre Jeho deti je niekedy ťažké cítiť nádej, keď život pripomína búrku. Potrebujeme si pripomínať Jeho vernosť, najmä vtedy, keď je horizont temný a búrlivý. Či už búrka prichádza ako závažné prekážky v živote, ako citový zmätok alebo duševný stres, Boh ju môže utíšiť „na vánok” a doviesť nás do bezpečia (v. 29–30). Hoci možno úľava nepríde takým spôsobom alebo v tom čase, kedy by sme si to želali, môžeme dôverovať Bohu, že dodrží sľuby, ktoré dal v Písme. Jeho stála nádej preniká cez všetky búrky.

Milujúci Bože, ďakujem Ti, že čokoľvek sa deje v mojom živote, Ty si Darcom nádeje.